Architektúra 2025: budovy, ktoré definovali tento rok

Sou Fujimoto – Grand Ring, Osaka

Sou Fujimoto (*1971) patrí medzi najvýraznejších japonských architektov súčasnosti. Pre Expo 2025 Osaka, Kansai navrhol Grand Ring, monumentálnu kruhovú drevenú štruktúru, ktorá slúži ako hlavný verejný priestor, pešia trasa a miesto stretávania návštevníkov. Projekt stavia na princípoch ľahkosti, transparentnosti a plynulého pohybu ľudí, čím Fujimoto rozvíja svoj dlhodobý záujem o hranicu medzi architektúrou a mestom.

Medzi jeho najznámejšie realizácie patrí House NA v Tokiu, radikálne transparentný obytný dom, Serpentine Pavilion v Londýne (2013), ktorý sa stal manifestom jeho priestorového myslenia, a L’Arbre Blanc v Montpellieri. Grand Ring pre Expo 2025 je jeho doteraz najväčším a najambicióznejším verejným projektom – architektúrou, ktorá namiesto ikonickosti stavia na vzťahoch, pohybe a kolektívnom zážitku.

Philippe Starck – Maison Heler, Metz

Philippe Starck (*1949), jeden z najvplyvnejších francúzskych dizajnérov a architektov, stojí za projektom Maison Heler v Metzi, ktorý prepája hotel, architektúru a literárnu fikciu. Budova vyrastá z racionálneho, modernistického bloku, na ktorom je „posadený“ dom inšpirovaný Starckovým imaginárnym príbehom o excentrickom vynálezcovi Manfredovi Helerovi. Projekt pracuje s kontrastom medzi funkčnou architektúrou a snovou nadstavbou, čím spochybňuje hranice medzi realitou a rozprávaním.

Maison Heler nie je len hotel, ale naratívny objekt, v ktorom sa architektúra stáva médiom príbehu. Starck tu pokračuje vo svojej dlhodobej snahe vnášať do dizajnu emóciu, iróniu a intelektuálnu hru. V kontexte Metzu ide o výrazný kultúrny akcent, ktorý sa vedome vymyká neutralite súčasných hotelových stavieb a stavia na sile imaginácie.

MAD Architects – Fenix Museum of Migration, Rotterdam

MAD Architects, vedení Ma Yansongom (*1975), navrhli v Rotterdame Fenix Museum of Migration, inštitúciu venovanú histórii a skúsenosti migrácie. Projekt transformuje historický prístavný sklad Fenix I na súčasné múzeum, ktorého dominantou je dramatické, točité schodisko a vyhliadková trasa stúpajúca nad pôvodnú industriálnu štruktúru. Architektúra tu pracuje s pohybom ako metaforou cesty – fyzickej aj existenciálnej.

Fenix spája zachovanie pamäte miesta s expresívnym, sochárskym gestom typickým pre MAD, čím vytvára budovu, ktorá nie je len kontajnerom pre výstavy, ale aktívnym nositeľom významu. Múzeum sa stáva symbolom Rotterdamu ako historického uzla globálnych presunov a zároveň architektonickým vyjadrením mobility, identity a neustálej premeny sveta.

Foster + Partners – 270 Park Avenue, New York

Foster + Partners, vedení Normanom Fosterom (*1935), navrhli novú centrálu JPMorgan Chase v srdci Manhattanu, ktorá nahradila starú ikonickú budovu z 60. rokov. Projekt kladie dôraz na udržateľnosť a technologickú inováciu – stavba bude jednou z najvyšších a najefektívnejších kancelárskych budov v New Yorku s certifikáciou LEED Platinum.

270 Park Avenue kombinuje monumentálnu eleganciu s precíznou racionalitou, pričom reflektuje dynamiku finančného centra mesta. Budova je navrhnutá tak, aby podporovala spoluprácu a flexibilitu, pričom rešpektuje mestský kontext a panorámu Manhattanu. Tento projekt predstavuje najnovší príspevok Foster + Partners k modernému korporátnemu dizajnu, kde architektúra spája výkon, estetiku a udržateľnosť.

BIG – CityOval, Milan

Dánske štúdio BIG (Bjarke Ingels Group), vedené Bjarkem Ingelsom (1974), navrhlo CityOval, nový multifunkčný priestor v centre Milána, ktorý sa stane najväčším eventovým priestorom v CityLife. Projekt dopĺňa ďalší kľúčový prvok CityLife – CityWave, bránu do štvrte, a vytvára dynamický verejný uzol pre kultúrne, športové a spoločenské podujatia.

CityOval je súčasťou investície Generali v hodnote viac než 1,5 miliardy eur, ktorá zahŕňa aj moderné kancelárske budovy označované za „najkrajšie v Európe“. Architektúra stavia na princípoch BIG – flexibilita, otvorenosť a silný vizuálny efekt, ktorý prepája priestor s mestom a zároveň poskytuje výrazný ikonický moment pre CityLife.

Tadao Ando & Antony Gormley – Ground, Museum SAN, Južná Korea

Japonský architekt Tadao Ando (1941) a britský sochár Antony Gormley (1950) spolu prvýkrát vytvorili trvalý projekt, novú podzemnú pavilónovú inštaláciu Ground pri Museum SAN v horskej oblasti Wonju, Južná Kórea. Stavba pozostáva z betónovej kupoly s priemerom 25 metrov a výškou 7,2 metra, prístupnej špirálovým schodiskom a osvetlenej centrálnym okulusom s priemerom 2,4 metra. Pavilón prijíma prirodzené svetlo aj atmosférické javy – vietor, dážď či sneh – a vytvára kontinuálny dialóg medzi časom, krajinou a architektúrou.

Vo vnútri Gormley umiestnil sedem sôch zo série Blockworks z hrdzavejúcej ocele, ktoré predstavujú abstraktné ľudské telá v rôznych polohách a zdôrazňujú percepciu človeka v priestore. Kontrast medzi šedým betónom Anda a červenou oceľou Gormleyho podčiarkuje interakciu materiálov s prírodou a svetlom. Ground tak spája minimalistickú architektúru a sochárske napätie do jedného jednotného, tichého a radikálneho priestoru vyrezaného do zeme.

Anish Kapoor – Neapol, Monte Sant’Angelo

Britský sochár Anish Kapoor (1954) predstavil novú site-specific inštaláciu pri stanici Monte Sant’Angelo v Neapole. Projekt kombinuje monumentálne sochárske prvky so staničnými priestormi a vytvára dialóg medzi mestskou infraštruktúrou a umeleckým zásahom. Kapoor využíva typické prvky svojej tvorby – hladké, reflexívne povrchy a organické tvary, ktoré deformujú a transformujú vnímanie priestoru.

Inštalácia reaguje na pohyb ľudí, svetlo a architektúru stanice, pričom vytvára interaktívny verejný priestor, kde sa návštevníci stávajú súčasťou umeleckého zážitku. Projekt potvrdzuje Kapoorovu schopnosť prepojiť monumentálne formy s každodenným mestským životom, čím transformuje verejné prostredie na miesto estetickej reflexie a prekvapenia.

BIG – Suzhou Museum of Contemporary Art, Suzhou, Čína

Dánske štúdio BIG (Bjarke Ingels Group), vedené Bjarke Ingelsom (1974), navrhlo nový Suzhou Museum of Contemporary Art pri Jinji Lake, ktoré sa otvára v roku 2026. Múzeum o rozlohe približne 60 000 m² tvoria dvanásť prepojených pavilónov pod jedným strešným rámom, ktorý odráža krivky tradičných striech a prepája priestory s okolitou krajinou.

Architektúra reinterpretovala klasický čínsky koncept „lang“ – dlhého krytého koridoru – do siete spojovacích chodieb, dvorov a výstavných hál. Fasády kombinujú krivé sklo a odtiene nehrdzavejúcej ocele, odrážajú okolie a rozmazávajú hranice medzi prírodou a architektúrou. Pred otvorením múzeum predstaví výstavu „Materialism“, ktorá skúma materiály ako formu myšlienok a skúseností v architektúre.

Diller Scofidio + Renfro – V&A East Storehouse, London

Americké štúdio Diller Scofidio + Renfro (DS+R) navrhlo V&A East Storehouse, nový „skladovo-múzejný“ priestor v Londýne, otvorený v roku 2025. Projekt redefinuje tradičné múzeum tým, že rozmazáva hranice medzi výstavnými priestormi a „zákulisím“ zbierok, čím prepája verejnosť s archívom inštitúcie.

Budova čerpá inšpiráciu z podobných konceptov, napríklad Depot od MVRDV v Rotterdame, a vytvára flexibilný priestor pre výstavy, štúdium a verejné programy. V&A East Storehouse tak kombinuje transparentnosť, funkčnosť a vizuálne silný dizajn, čím sa stáva novým centrom kultúrneho života v londýnskej štvrti East End.