Nová ikona nielen Manhattanu
Na mape mrakodrapov sa objavila naozaj veľká hviezda. Normana Fostera môžeme poznať cez (naj)veľkolepejšie realizácie (ako napríklad „uhorku“ v Londýne, Reichstag (kupolu) v Berlíne alebo centrálu Apple v Cupertine v Californii. A ešte stovky ďalších, ale jednu grandióznu ešte musím spomenúť! Viadukt v Milliau.
Tentokrát v samotnom srdci mrakodprapového sveta pribudla ďalšia ikona. Na adrese 270 Park Avenue v New Yorku dnes stojí nová centrála JPMorgan Chase – veža, ktorá mení predstavu o tom, ako má vyzerať korporátna architektúra 21. storočia. Navrhlo ju renomované londýnske štúdio Foster + Partners, vedené Normanom Fosterom.
S výškou 423 metrov a so 60 poschodiami sa budova stala najväčšou plne elektrifikovanou vežou v New Yorku – a zároveň prvou korporátnou centrálnou budovou s nulovými prevádzkovými emisiami. Ale 270 Park Avenue nie je len technickým úspechom.
Okrem iného aj historický kontext je nesmierne zaujímavý. Predtým tam stála už budova od Gordona Bunschafta (tiež ikona architektúry). Táto stavba bola demontovaná a jej časti boli použité na vybudovanie novej. Zaujímavejšie na tom je, že tu nájdeme umenie a to nie hocijaké!
Umenie ako súčasť identity budovy
Toto nemusíme pokladať za fascinujúce spojenie, ale skôr už za základné hodnoty mrakodrapov v NYC. Spájať architektúru a vizuálne umenie je štandard pri architektúre týchto výškových budov. (Toto je možno najlacnejšia edukatívna aktivita v NYC a veľmi silne ju doporučujem! Sama som ju absolvovala niekoľkokrát. Proste chodiť do lobby (kde vás pustia) a pozeráte si umenie, ktoré tam majú.
Ludwig Mies van der Rohe, posledný riaditeľ Bauhausu, neskôr formoval tvár modernizmu v Amerike. Je autorom ikonického mrakodrapu Seagram Building (1958) v New Yorku – monumentu z bronzu a skla, ktorý priniesol svetu prvý súkromný verejný priestor: plaza z ružovej žuly, otvorená mestu a ľuďom. A keď prídete do lobby tak vás tam okrem strážnej služby privíta aj Jeff Koons. V budove od Philipa Johnsona (550 Madison Av.) ma v roku 2023 privítala Alicija Kwade.
JPMorgan Chase nadviazal na svoju dlhú tradíciu podpory umenia a zveril vznik piatich nových diel svetovým umelcom, ktoré sa stali integrálnou súčasťou architektúry. Tieto diela nie sú doplnkami – sú súčasťou samotného konceptu budovy.
🎨 Color Chase One a Color Chase Two – Gerhard Richter
Gerhard Richter má 93 rokov, jeho tvorba je multidimenzionálna (a mne pripomínajúca Davida Bowieho v tom, že je „constantly reinventing himself“. V tom mi pripomína Davida Bowieho: obaja sa odmietajú nechať uzavrieť do jedného štýlu či obdobia. Richter, jeden z najvplyvnejších maliarov 20. storočia, je zároveň spojený aj s Isou Genzken – výraznou postavou nemeckého súčasného umenia, s ktorou ho viazala nielen osobná, ale aj intelektuálna blízkosť.
Momentálne prebieha jeho monumentálna retrospektíva vo Fondation Louis Vuitton v Paríži – výstava, ktorá potvrdzuje, že Richterova vizuálna sila prekračuje kontinenty aj generácie.
V novej veži na 270 Park Avenue v New Yorku sa nachádzajú dve jeho veľkoformátové maľby, vytvorené špeciálne pre tento priestor. Tieto diela z prepojených hliníkových segmentov menia svoju podobu podľa pohybu svetla a návštevníkov – vertikalita architektúry Normana Fostera sa tak stretáva s presnou geometriou Richterovej abstrakcie.
Umenie tu nie je doplnkom, ale rovnocenným partnerom architektúry.
Je to dialóg medzi dvoma svetmi – racionálnou konštrukciou a intuitívnym gestom. A ak by sa dalo medzi riadkami čítať ešte viac, možno by sme tam našli aj podpis galérie.
Analýza dokázala … zaujímavosti 🙂
Gerhard Richter (1932, Drážďany) je v súčasnosti exkluzívne zastupovaný galériou David Zwirner. Predtým pôsobil dlhé roky pod Marian Goodman Gallery, s ktorou spolupracoval od 80. rokov. K zmene došlo v decembri 2022 – Richter ju označil za „generáciou prepojené pokračovanie“, keďže pozná rodinu Zwirnerovcov už od 60. rokov.
🪨 A Parallel Nature – Maya Lin
Maya Lin (1959, Ohio) je americká architektka, dizajnérka a umelkyňa čínskeho pôvodu, žijúca v New Yorku. Známa sa stala už ako študentka Yale University vďaka návrhu Vietnam Veterans Memorial (1982) vo Washingtone; ju zastupuje Pace Gallery a venuje sa environmentálnemu projektu What Is Missing?.
Dominantný prvok novej verejnej plazy na Madison Avenue.
Dielo od známej autorky Vietnam Veterans Memorial v D.C. je inšpirované geologickým podložím Manhattanu a skalnými masívmi Central Parku.
Prepája prírodu a mesto – kamenné formy plynulo vystupujú zo zeme ako pozostatok prírodnej histórie metropoly.
💡 Celestial Passage – Leo Villareal
Digitálny umelec známy svojou prácou so svetlom vytvoril inštaláciu, ktorá premieňa korunu 423-metrovej veže na svetelný orientačný bod.
Každú noc sa na nej odohráva pomalý pohyb monochromatických vĺn – metropolitný rytmus premenený na svetelnú poéziu.
Leo Villareal (1967, Albuquerque, New Mexico) je americký mediálny umelec, ktorý vytvára monumentálne svetelné inštalácie spájajúce technológiu, architektúru a vizuálnu poéziu. Patrí k priekopníkom v práci s LED technológiou a algoritmickým umením – jeho diela premieňajú mestské priestory na dynamické, takmer hudobné zážitky svetla a pohybu.
Medzi jeho najznámejšie realizácie patrí The Bay Lights (2013), trvalá inštalácia na San Francisco–Oakland Bay Bridge pozostávajúca z 25 000 LED svetiel, ktorá sa stala ikonou mesta. Ďalším medzinárodným projektom je Illuminated River (2019–2024) – séria svetelných zásahov na deviatich mostoch cez Temžu v Londýne.
Villareal vystavuje po celom svete, jeho diela sú v zbierkach Museum of Modern Art (New York), Smithsonian American Art Museum aj Los Angeles County Museum of Art. Zastupuje ho Pace Gallery (New York, Londýn, Hong Kong).
🌀 Wind Dance – Lord Norman Foster
Architekt sám prispel umeleckým dielom – 3D-tlačeným bronzovým stĺpom v centre lobby. Je to socha, ktorá reaguje na prúdenie vzduchu: jemná vlajka vo vnútri sa pohybuje v harmónii s vetrom vonku. Foster tu spája architektúru, fyziku a poéziu – symbolizuje prepojenie medzi budovou a mestom.
Living Building by Refik Anadol
Refik Anadol je turecko-americký umelec, ktorý spája umelú inteligenciu, architektúru a svetlo. Je autorom známej inštalácie Unsupervised v MoMA New York a projektu Living Building pre 270 Park Avenue – kde výťahové jadrá ožívajú ako pulzujúca digitálna scéna pohybu a svetla, riadená vlastnými AI modelmi.
Jeho diela pravidelne prezentuje bitforms gallery (New York) a PİLEVNELİ Gallery (Istanbul), s ktorou vystavoval aj na SPARK Art Fair Vienna.
Je vzácne vidieť, keď sa všetky vrstvy tvorby spoja do jedného príbehu – keď umenie nie je prídavkom, ale prirodzenou súčasťou stavby, keď technológia slúži poézii, a nie naopak. 270 Park Avenue ukazuje, že kvalita nie je len v materiáli, ale v dialógu medzi ľuďmi, ktorí ju tvoria. Norman Foster, Gerhard Richter, Maya Lin, Leo Villareal, Refik Anadol – každý z nich reprezentuje iný svet, a predsa tu všetci hovoria jedným jazykom. Možno práve v tom je skutočná sila tejto veže: nie v jej výške, ale v schopnosti prepojiť veľkých hráčov a pretaviť ich ambíciu do niečoho, čo sa dotýka mesta aj kultúry.
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.