LVMH Dominuje V Prepojení Luxusu s Umením

Nový výskumný report spoločnosti Bernstein priniesol jasný verdikt: LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton momentálne dominuje v úsilí luxusných značiek prepojiť svoj svet s umením – a robí to s presvedčivým náskokom. Podľa „kvantifikovaného hodnotenia“ výskumníkov obsadil LVMH prvé miesto, nasledovaný skupinou Kering a na treťom mieste Chanel.

Umenie ako globálny jazyk luxusu

Výskum sa zameral na široké spektrum stratégií, ktorými európske luxusné konglomeráty zvyšujú svoj kultúrny vplyv. Od financovania renovácií historických pamiatok cez podporu svetových múzeí až po spolupráce s renomovanými architektmi a umelcami – všetky tieto aktivity tvorili základ hodnotenia.

Autori reportu zdôrazňujú, že v období geopolitického napätia a deglobalizácie hľadajú luxusné značky „prirodzene globálne javy“ – a umenie či šport sú ideálnymi kandidátmi. Pre megaznačky ako Louis Vuitton, Dior či Gucci je navyše výhodou ich silná finančná základňa, dedičstvo a schopnosť okamžite premeniť kultúrny kapitál na obchodný úspech.

Monumentálne investície, monumentálne výsledky

Bernstein uvádza aj konkrétne čísla, ktoré ilustrujú, do akej miery je prepojenie luxusu a umenia strategickou prioritou:

• 800 miliónov eur – odhadovaná investícia LVMH do výstavby Fondation Louis Vuitton v Paríži podľa návrhu Franka Gehryho.
• 25 miliónov eur – suma, ktorú Tod’s prispel na renováciu rímskeho Kolosea.

Tieto investície sa následne premietajú aj do komerčnej sily. Napríklad mini kabelka Louis Vuitton Nano Speedy zdobená motívmi Yayoi Kusamy sa predávala za 1 740 libier, kým jej klasická monogramová verzia stála 1 260 libier – jasný dôkaz dodatočnej ceny za umelecký podpis.

Analýza, ktorú pripravoval Yi-Peng Khoo z HSBC, poukázala aj na rôzne prepojenia medzi skupinami a rodinnými investičnými nástrojmi, ktoré vlastnia umelecké zbierky. V prípade Keringu zohráva významnú úlohu napríklad Artémis, ktorá podporuje priestory prezentujúce umenie Françoisa Pinaulta – vrátane ikonickej Bourse de Commerce v Paríži. Chanel zas výrazne posilňuje svoje kultúrne väzby prostredníctvom Culture Fund iniciatív.

Khoo však zdôrazňuje, že podstata hodnotenia nespočíva v absolútnych číslach – tie sú často neverejné – ale vo „viditeľných prejavoch kultúrnej angažovanosti“. O to zaujímavejšia je skupina značiek, ktoré sa síce neumiestnili v prvej trojke, ale dosahujú nadpriemerné výsledky vzhľadom na svoju veľkosť. Medzi nimi vynikajú najmä Prada a Miu Miu, ktoré sa dlhodobo profilujú ako intelektuálne a umelecké značky s výrazným kurátorským prístupom.

Druhí hráči majú tieŽ Šancu zažiariť

Kým prví traja lídri splnili prakticky všetky hodnotené kritériá, podľa Khooa je najzaujímavejšie sledovať „druhú vlnu“ – značky, ktoré teraz môžu napodobniť alebo dokonca prekonať pionierov kultúrneho prepojenia.

Výskum tak ukazuje, že súčasný luxusný trh už dávno nie je iba o produktoch. Je to globálna súťaž o symbolickú moc, estetické dedičstvo a obrazy, ktoré značky projektujú do sveta. A ak je umenie univerzálnym jazykom prestíže, LVMH ho momentálne hovorí najplynulejšie.