Téma 1: New York Fashion Week 2025: Futurizmus, nostalgia a nové hlasy

Deviata epizóda nášho podcastu DeConstructed sa tentoraz preniesla priamo na móla New York Fashion Weeku. Sarah mala možnosť sledovať prehliadky naživo v NYC a priniesla dojmy z toho, ako americká móda balansuje medzi budúcnosťou a nostalgiou. Michaela zasa pridala širší kontext a kritický pohľad.

Grace Ling: Futurizmus v art deco priestore

Jedným z najdiskutovanejších momentov bol debut Grace Ling. Jej show sa konala v ikonickej Brooklyn One Hanson Place – bývalej bankovej sieni z roku 1929. Minimal techno, ostré svetlá a modelky v sci-fi siluetách z latexu a kovových štruktúr vytvorili atmosféru chirurgickej presnosti. Ling využíva 3D modelovanie a nové technológie, no napriek tomu ostáva verná ženským líniám.

Calvin Klein: Návrat k americkému minimalizmu

Po ére Rafa Simonsa (2016–2018), ktorý priniesol do značky európsku intelektuálnu linku, nastúpila Veronica Leoni. Jej debut bol čistý a disciplinovaný – trenchcoaty, štruktúrované saká, minimalistické šaty. Nie je to teatrálny Raf, ale návrat k americkej identite značky. Stabilita namiesto provokácie.

Khaite: Quiet luxury na americký spôsob

Značku Catherine Holstein poznáme od roku 2016, keď začala s denimom a kašmírom. V roku 2022 získala prestížnu cenu CFDA a dnes je Khaite synonymom „quiet luxury“. Na prehliadke dominovali kabáty s ostrými ramenami, kožené sukne a obuv pripomínajúca sochárske objekty. Dôkaz, že New York vie konkurovať Parížu.

Mladá krv: Sandy Liang a Ulla Johnson

Generácia Z má svoju ikonu v Sandy Liang. Jej fleece bundy boli prvým hitom, dnes však kolekcie čerpajú zo školských uniforiem, Y2K estetiky a nostalgie. Show v Chinatown pripomínala TikTok premenený na módu.
Na opačnom spektre stojí Ulla Johnson. Jej boho-romantizmus s folklórnymi vzormi a pastelmi ostáva verný ručnej práci. Pre manhattanské mamy je stále „must“.

Valentino Beauty a Cher: Reinkarnácia Studio 54

Valentino Beauty obsadili legendárne Studio 54 a premenili ho na disco fantasy. Zrkadlové gule, svetelné tunely a hlavná hviezda večera – Cher. V outfite od Alessandra Michele (Resort 2026) vzdala poctu svojim ikonickým lookom od Boba Mackieho zo 70. rokov. Výsledok? Nostalgia, ktorá stále funguje. Studio 54 ostáva symbolom éry, keď sa móda, hudba a nočný život spojili do jednej dekadentnej energie.

Michael Kors: Jet-set pohoda

Runway Michaela Korsa priniesol safari kabáty, šifónové šaty a obrovské okuliare. Aj keď značka patrí medzi masové luxusné domy, Kors vie na móle navodiť atmosféru amerického jet-setu so všetkým, čo k tomu patrí.

Brandon Maxwell: Desať rokov značky

Maxwell oslávil desaťročnicu kolekciou, ktorá bola oslavou jeho DNA – silné krajčírstvo, westernové odkazy a americké klasiky. Kritici ocenili hravosť a optimizmus, no zároveň mu vyčítali nedostatok inovácií. Kolekcia bola skôr retrospektívna než vizionárska.

Ralph Lauren: Majster nostalgie

Ralph Lauren ponúkol mix westernu, safari a couture šiat. Kolekcia bola nádherná, no známa. Kritici sa zhodli: Lauren ostáva vo svojej bubline. Ikona americkej módy, no viac pamätník ako vízia budúcnosti.

Proenza Schouler a Vogue archív

Proenza Schouler stavila na čisté, architektonické línie, ktoré Vogue označil za príliš sterilné. A Conde Nast vydal luxusnú knihu o histórii Vogue a americkej módy – s fotografiami od Irvinga Penna a Richarda Avedona. Nostalgia v knižnej podobe.

Záver: Minulosť vs. budúcnosť

New York Fashion Week 2025 ukázal, že americká móda stojí na križovatke. Futurizmus Grace Ling a luxus Khaite ukazujú smer dopredu. Na druhej strane Ralph Lauren a Studio 54 nostalgia pripomínajú silu minulosti. Ako hovorí Sarah: „Pre mňa osobne – budúcnosť je v menách ako Grace Ling a Khaite.“

Téma 2: Berlin Art Week 2025

Berlín sa už roky označuje za mekku súčasného umenia. Nie je to len mesto s dramatickou históriou a politickým významom, ale aj priestor, kde sa pretínajú architektúra, hudba, subkultúry a výtvarné umenie. V žiadnom inom európskom meste necítiť tak silne, že kultúra je všade – od monumentálnych inštitúcií až po malé projekty v zadných dvoroch.

Popkultúra ako súčasť dejín

Berlín je mestom kontrastov a jeho dejiny ilustrujú aj prepojenie popkultúry s umením. Legendárna pesnička 99 Luftballons vznikla po koncerte Rolling Stones, David Bowie tu vytvoril svoju slávnu Berlínsku trilógiu a Iggy Pop vydal album The Idiot s coverom inšpirovaným expresionistickým dielom Ericha Heckela. Berlín tak vždy fungoval ako laboratórium, kde sa hudba a vizuálne umenie navzájom obohacovali. Berlin Art Week je prirodzeným pokračovaním tejto tradície – platformou, kde sa mieša pop, high art, politika aj experiment.

Kto formuje súčasnú scénu?

Ak sa chcete zorientovať v súčasnom nemeckom umení, existuje niekoľko mien, ktoré musíte poznať. Isa Genzken je ikonou berlínskej scény, známa svojimi fragmentárnymi inštaláciami, ktoré pripomínajú rozbitý model mesta. Gerhard Richter, „maestro“ spájajúci fotorealizmus a abstrakciu, patrí medzi najúspešnejších európskych maliarov súčasnosti. Cosima von Bonin využíva textilné objekty a plyšové figúry ako ironický komentár ku kultúre konzumu, zatiaľ čo Monica Bonvicini kombinuje betón, oceľ či reťaze, aby odhaľovala mocenské štruktúry architektúry.

Nechýbajú ani Candida Höfer, známa fotografiami prázdnych kultúrnych priestorov, Carsten Höller, ktorý priniesol do umenia šmykľavky a experimenty s vnímaním, či Olaf Nicolai, konceptuálny umelec spájajúci literatúru, vedu a verejný priestor.

Hamburger Bahnhof – srdce Art Weeku

Jedným z epicentier Berlin Art Weeku je nepochybne Hamburger Bahnhof. Táto pôvodne železničná stanica z 19. storočia dnes patrí k najvýznamnejším európskym múzeám súčasného umenia. Industriálna architektúra spojená s galerijným priestorom vytvára špecifickú atmosféru, ktorá sama osebe stojí za návštevu.

Rok 2025 priniesol do múzea niekoľko zásadných projektov. Česká umelkyňa Klára Hosnedlová predstavila projekt embrace, v ktorom jemné výšivky z ľanu a konope kontrastujú s monumentálnym priestorom bývalej stanice. Toyin Ojih Odutola, nigerijsko-americká maliarka, využíva kresbu a farbu na budovanie vizuálnych príbehov o identite a rode. A Delcy Morelos doslova zaplnila priestor vôňou – jej inštalácie zo zeme, hliny a kakaa spájajú prírodu s rituálmi.

Popri dočasných výstavách je nesmierne dôležitá aj stála expozícia A Collection for the 21st Century. Kolekcia neponúka lineárny príbeh, ale kaleidoskop pohľadov – od provokatívneho Martina Kippenbergera a Isy Genzken, cez minimalistické svetlo Dana Flavina až po performatívne autoportréty dua Eva & Adele. Nájdeme tu aj Thomasa Ruffa s monumentálnymi portrétmi, Alicju Kwade, ktorá ohýba priestor a čas, Jannisa Kounellisa s materiálmi arte povera, Rebeccu Horn so svojimi mechanickými sochami či Wolfganga Tillmansa, ktorý redefinoval jazyk fotografie.

Berlin Biennale 2025 – laboratórium politického myslenia

Popri Art Weeku sa v Berlíne koná aj 13. ročník Berlin Biennale. Založené v roku 1998, dnes patrí medzi najvýraznejšie európske umelecké platformy. Od svojich začiatkov v Kunst-Werke (KW) sa profilovalo ako experimentálna, politická a provokatívna udalosť – v kontraste s Benátkami, ktoré zdôrazňujú národné pavilóny, a Documentou v Kasseli, ktorá je intelektuálnym laboratóriom.

Téma ročníka 2025 je Passing the Fugitive On, s kurátorkou Zashou Colah. Výstavy sa odohrávajú na viacerých miestach a skúmajú pojem „fugitivity“ – únik, vyhýbanie sa, odpor voči dominantným naratívom. Medzi kľúčové diela patrí Walking the Cabbage od Hana Binga – kapusta vedená mestom ako zviera; groteskná inštalácia Joker’s HeadquartersSawangwongse Yawnghweho; či feministická práca kolektívu Las Chicas del Chancho y el Corpiño The Bra, ktorá premieňa spodnú bielizeň na symbol odporu.

Berlín ako živý archív

Čo spája Berlin Art Week a Berlin Biennale? Predovšetkým energia neustáleho hľadania. Berlín nie je uhladený, ale práve jeho drsnosť a otvorenosť robia z mesta priestor, kde sa umenie stáva súčasťou každodennosti. Či už ide o site-specific projekty v Hamburger Bahnhof, experimentálne performance v KW alebo pop-up galérie v zadných dvoroch – Berlín je stále živým archívom súčasnosti.