V sobotu som videla prvýkrát video od The Verve – Lucky Man. Som silným fanúšikom britpopu (ktorý sa prvoplánovo nereprezentuje arogantným spôsobom) plus vizuálne pôsobenie Richarda Ashcrofta ma nenecháva chladnou :D. A keďže ešte viem, že ich najväčší hit vysamplovali od The Rolling Stones (a spôsobilo im to dosť veľa problémov – viacej o tomto príbehu), som naozaj veľkým fanúšikom.
Už od prvej sekundy videa som vedela, že toto nebude len taký ľahkovážny počin architektúry. A nemýlila som sa. Začína to tým, ako Richard zostupuje (odhadujem počas jesenného slnečného dňa) po schodoch v dome, ktorý má úplne hi-tech prvky. Krásne svetlo dodáva celej scéne tú pozitívnu 90’s nostalgiu.
A hneď mi to pripomenulo Richarda Rogersa — presne ten typ priestoru, kde je technológia priznaná, svetlo hrá hlavnú rolu a všetko pôsobí otvorene, vzdušne, trochu futuristicky, ale stále domácky. A keď som si to pozerala na Googli, naozaj sa potvrdilo, že ide o Rogersovu architektúru.


Richard Rogers – ikona architektúry
Meno Richard Rogers možno nie každému automaticky niečo povie, ale ak poviem Centre Pompidou, Lloyd’s Building alebo Millennium Dome, zrazu je všetko jasné. Rogers sa narodil v roku 1933 vo Florencii a stal sa jednou z najvýraznejších osobností architektúry 20. a 21. storočia. Dokonca aj David Bowie ho spomína v skladbe Thru’ These Architect’s Eyes, čo je už samo osebe znak vašej veľkoleposti.
Jeho tvorba bola mnohovrstevná, ale nie komplikovaná samoúčelne. Vedel spájať technológiu, transparentnosť, mestský život a humanistické princípy. A najmä: architektúru chápal ako verejnú službu – nie ako monument ega.
Najviac revolučný bol jeho spoločný projekt s Renzom Pianom:
Centre Pompidou v Paríži (1977). Stavba, ktorá obrátila architektúru naruby, potrubia vyviedla von, a múzeum premenila na otvorený mestský organizmus. Dodnes polarizuje — a práve tým je nezameniteľná.

A zoznam jeho realizácií ďalej len rastie:
- Lloyd’s Building, Londýn

- Millennium Dome (neskôr O2 Arena), Londýn

- Terminal 4, letisko Barajas, Madrid

Česká ikona Jan Kaplický v Londýne

V roku 2011 mala Praha šancu dostať sa znova na mapu súčasnej architektúry s knižnicou na Letnej od Jana Kaplického. Architekta, ktorý v roku 1968 emigroval do Veľkej Británie, kde neskôr pracoval v ateliéri Richard Rogersa podieľal sa tiež na návrhu pre Centre Pompidou.



Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.